Súčasné dieťa a súčasná škola

Dieťa sa hrá

Aké je súčasné dieťa?

Dieťa je živý kvet zeme. (Maxim Gorkij) Nepochybne je.

Aké je dieťa? Aktívne, bojovné, čakajúce, digitálne, egocentrické, fajčiace, geniálne, hravé, chápavé, informované,  jednoduché, krásne,  limitované, mýliace sa, nevinné, opozičné,  počítačové, radostné, smutné,  talentované, unikátne,  vypočítavé, zvedavé. Šikovné, menej šikovné, nadané, menej nadané, usilovné, pomalé.

Potrebuje byť šťastné a chce sa hrať. A súčasne uspokojovať svoju prirodzenú túžbu po poznaní. Objavovať svet. Bádať. Zisťovať. Sme v 21. storočí. Informácie sú dnes ľahko a rýchlo dostupné. Hovorí sa: „Všetko je na webe“. A to stačí? Môže si tam dieťa všetko, čo ho zaujíma kedykoľvek nájsť. Načo je potom škola?

Informácií je trochu priveľa. Nie je problémom informácie si nájsť, ale orientovať sa v nich. Overovať, zisťovať pravdivosť informácií. Okrem toho ako sa dieťa učí? No rôzne. Spievať spievaním, bicyklovať bicyklovaním, matematiku počítaním, jazyk čítaním, písaním, rozprávaním, kresliť kreslením…

Aká je naša škola?

Prežíva tu často tradičný model rakúsko-uhorskej školy, ako ju poznáme z filmov pre pamätníkov s jeho typickým dôrazom na formálnu autoritu učiteľov. S vyžadovaním disciplíny a podriadenosti, iba plneniu príkazov učiteľa zo strany žiakov. Hromadným, neosobným a niekedy byrokratickým prístupom ku žiakom a ich rodičom. V škole stále ešte žijú tradičné organizačné modely, formy a metódy hromadného vzdelávania. Už prestávajú fungovať a narážajú na stupňujúcu sa kritiku až odpor zo strany verejnosti (žiakov i rodičov).

Prečo má byť škola bezpečným, ústretovým, príjemným a podnetným prostredím? Vedecké štúdie preukázali, že tam, kde je neistota, pocit ohrozenia a strach, nemôže dochádzať k efektívnemu učeniu sa a k výchovnému pôsobeniu už vôbec nie. Naše školy majú byť bezpečné pre každé dieťa, ktoré v nich študuje, ale rovnako aj pre každého učiteľa, ktorý v nich pôsobí.

Ba čo viac školy by mali byť aj príjemným prostredím. Deti v ňom trávia veľkú časť detstva a mladosti. Školské prostredie potrebuje viac spontánnosti, improvizácie, neformálnosti, hravosti a radosti z poznávania a objavovania a naopak menej strnulosti, plánovania, vážnosti a chladného, formálneho odstupu. Malo by sa podstatne rozšíriť spektrum emócií, ktoré by deti v škole zažívali. Dnešné dnes deti niekedy priznávajú na 90 % nudu a strach v škole. V prostredí, kde sú každý deň.

Je treba školu demokratizovať?

Diskusii sa učíme tak, že diskutujeme. Rozhodovaniu sa učíme tak, že sa rozhodujeme. Zodpovednosti sa učíme tak, že preberáme zodpovednosť za rôzne veci vo vlastnom živote. Naše školy sú nedemokratickým prostredím, v ktorom často absentuje priestor na vyjadrenie názoru, na diskusiu, v ktorom žiaci nemôžu takmer o ničom rozhodovať a v ktorom nedostávajú príležitosť prevziať za niečo zodpovednosť.

Slovenské školstvo tradične stavia na formálnej autorite učiteľa a očakáva, že táto bude bezvýhradne rešpektovaná. To môže viesť ku slepému, mechanickému preberaniu názorov učiteľov, k neochote či dokonca strachu žiakov vysloviť svoj názor, spochybniť slová učiteľa, upozorniť ho na chybu. Demokratizovať áno!

Má byť škola flexibilnejšia a otvorenejšia zmenám? Má podporovať experimentátorov a hľadajúcich, ľudí robiacich veci iným spôsobom?

Áno má byť flexibilnejšia, otvorenejšia zmenám. Jednotliví aktéri prirodzene potrebujú dostatok voľnosti na experimentovanie a hľadanie nových, funkčnejších postupov a modelov. Na školách musí existovať priestor a motivácia pre inovácie a pre zmenu.

Ako to robíme my?

My skúšame prispieť k týmto zmenám svojimi skúsenosťami. Využijeme integrované tematické vyučovanie v sekundárnom vzdelávaní, na druhom stupni základnej školy. Žiaci sa budú samostatne rozhodovať, diskutovať, niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Budú mať dostatok voľnosti a bude priestor pre emócie. Zažijú pocit bezpečnosti a neohrozenia v škole. Ukážeme ako sa dajú uvedené ciele naplniť formou Farebných dní.