Príbehom do srdiečka dieťaťa. V škole alebo doma? Takto to vidí odborník.

Príbeh so srdiečkom dieťaťa

Vydržíte počúvať príbehy? Aj vy? Ja som na príbehoch vyrástla. Rozprávala mi ich moja babka, mamička, aj učitelia v škole.

Prečo deťom rozprávať príbehy? Lebo príbehmi prerozprávanými najbližšími v rodinách alebo učiteľmi v školách, sa studnica duše dieťaťa sýti tým správnym pokrmom.
Tajomstvom je, že všetci milujú príbehy: deti i dospelí. Ich pomocou si vieme učivo ľahšie predstaviť a následne aj pochopiť. Tradícia rozprávania príbehov je stará ako ľudstvo samotné.

Aj Farebné dni obsahujú príbehy. TRI príbehy. Pre žiakov mám príbehy o deťoch. Príbehy o chorých deťoch, ktoré potrebovali krv sú súčasťou Červeného dňa.

„Viete, kto som?“, je emotívny príbeh o čarovnej matke Zemi. O jej krásach a o tom, ako sa jej my ľudia odvďačujeme za dary, ktoré nám dáva násilím a plienením. Prezentácia vyvoláva hlboký emotívny zážitok. Je súčasťou Zeleného dňa.

Alebo príbeh „Pohár mlieka“: Chudobný študent zaklope na cudzie dvere. Pýta si pohár vody. Príbeh s prekvapujúcim rozuzlením. Príbeh z Bieleho dňa.

Príbeh o chlapcovi, ktorý sa vždy na futbalovom zápase bil a rozbíjal veci má názvom: „Navždy chuligán“. Prečo to robil?

Chcete si tie príbehy vypočuť celé? Čo myslíte, páčilo by sa takéto učenie vašim žiakom?

Pozdáva sa vám učiť pomocou príbehov? Dá sa? Roztopíme nudu, zaženieme nezáujem. Príbehom.

Kto nám pracovný deň zafarbí a skrášli? Možno Farebný deň. Práve ste ho práve našli.